Nemecké parlamentné voľby - ďalší vzostup extrémnej pravice

Silne personalizovaný pomerný volebný systém v Nemecku spôsobuje istú nepredvídateľnosť výsledkov. Každý volič odovzdáva dva hlasy, jeden celorepublikovej kandidátke a druhý kandidátom v jednom z 299 volebných obvodov. Napriek zložitému spôsobu hlasovania a ešte zložitejšiemu spôsobu prerozdeľovania mandátov však vystúpala volebná účasť až na 82,5%, najvyššia od volieb v roku 1987. Víťazmi sa stali CDU v spojení s CSU a zformovali kresťanskú konzervatívne orientovanú koalíciu. Novým potenciálnym kancelárom je Friedrich Merz, líder víťaznej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), predstaviteľ jej konzervatívnejšieho krídla a ostrý kritik Trumpovej administratívy. Volieb sa zúčastnilo štyridsaťjeden politických strán, ale iba desiatim z nich sa podarilo prekročiť päť percentnú hranicu, ktorou sa kvalifikovali k prerozdeľovaniu mandátov.

Druhé miesto si zaistila strana AfD - Alternative für Deutschland, nacionalistickí konzervatívci a pravicoví populisti. Najväčšiu podporu získala v severovýchodnom Nemecku, čo je demograficky oblasť viac náchylná k voľbe populistických politikov. Kvôli problematike ekonomického rozvoja tohto regiónu po roku 1990 a starnúcej populácii, ktorá je dôsledkom menšieho množstva pracovných príležitostí v porovnaní so západným Nemeckom, dokážu podobné strany na voličov zapôsobiť programom zvýrazňujúcim najmä zachovanie nemeckej kultúry a identity a ekonomický protekcionizmus. Anti imigrantské postoje a rétorika, tematizované hlavne pre ich zastrašovací efekt, ' zaraďujú AfD medzi radu ďalších európskych hodnotovo podobne orientovaných euroskeptických a prokremeľských strán, akými sú napríklad Fratelli d’Italia (Taliansko) alebo Rassemblement national (Francúzsko). Alice Weidel, predsedkyňa AfD, sa po zverejnení výsledkov pochválila, že jej telefonoval Elon Musk a pogratuloval jej za nesmierny volebný úspech a schopnosť zdvojnásobiť počet získaných hlasov od predošlých volieb v roku 2021.

V čom je ale kontroverznejšia ako niektoré iné krajne pravicové strany na parlamentných scénach iných európskych štátov je, že jej národná vnútroštátna kontrarozviedka ju označila za potenciálnu hrozbu pre demokraciu. Od roku 2022 je sledovaná za verejné vyjadrenia jej členov, povahu politického programu a zriadenie mládežníckej organizácie pod jej záštitou zvanou ,,Junge Alternative”. Regionálne vetvy tejto mládežníckej organizácie už boli v šestnástich spolkových štátoch Nemecka klasifikované ako extrémistické a ich činnosť zakázaná. Vlny pobúrenia vyvolávajú aj popieraním príčiny klimatickej krízy, ktorá podľa nich nie je následkom ľudskej činnosti alebo vďaka uniknutým informáciam zo súkromných mítingov ich členov, kde preberali napríklad metódu deportácie migrantov. Ich tvrdý postoj v anti imigrantskej problematike naznačuje aj ich slogan ,,Made in Germany”.

Jednotlivé voľby od každých predošlých odlišuje počet volených poslancov, čo je dôsledkom používania metódy presahujúcich mandátov. V 2025 bolo prerozdelených 630 mandátov, v ostrom kontraste s rokom 2021, kde zasadalo v parlamente až 735 poslancov. Stal sa vtedy najväčším demokratickým priamo voleným zastupiteľským orgánom na svete. Napriek trblietajúcemu sa svetovému prvenstvu však implementovali reformy, ktorých účelom bolo toto číslo znížiť. Najväčším problémom bola nestabilita, ktorú spôsobovali prudké veľkostné premeny Bundestagu, čo sa prejavilo v ťažkostiach zostavovať vládu alebo v hľadaní všeobecného plenárneho konsenzu. Zrušili volebné pravidlá a sťažili tak možnosť získania presahujúcich mandátov, ktorých cieľom bolo zaistiť čo najväčšiu možnú pomernosť, ale v skutočnosti nadmerne ,,nafukovali” parlament.

Merz sa zaviazal, že vládu sa mu podarí zostaviť do veľkonočných sviatkov. Jeho najdôležitejším vyjadrením však je, že nie je za žiadnych okolností ochotný zostavovať vládu s AfD - Nemecko teda vďaka nemu definitívne nepovedú politici s obvineniami z pravicového extrémizmu.