Kulatý stůl - Izrael rok a týden po aneb současná situace na Blízkém Východě

Na smutné prvé výročie vtrhnutia teroristickej organizácie Hamas do Izraela sme pre vás pripravili druhý Kulatý stůl – Rok a týden po, s rovnakými hosťami ako pred rokom – doktorom Josefom Krausom a docentom Marekom Čejkom.

Na začiatku celej debaty hostia v kocke zhodnotili situáciu od začiatku do súčasnosti. Josef Josef Kraus na začiatku rozdelil tento konflikt na dve časti. Na regionálnej úrovni sa jedná najmä o masaker civilného obyvateľstva v Izraeli a vojenskú reakciu zo strany Izrael, ktorá spôsobila značné ľudské straty v Palestíne a v poslednej dobe začala zasahovať aj na juh Libanonu a zároveň zničila dlhé diplomatické úsilie Izraela. Konflikt je však nutné vnímať aj v rámci globálnej úrovne, kde západ dostáva nálepku pokrytca, keďže vníma konflikt na Ukrajine rozdielne než konflikt v Levante.

Ďalej bola rozoberaná situácia, ktorá momentálne panuje v Izraeli a v Palestíne. Podľa docenta Čejku sa situácia pre bežného izraelského občana veľmi nezmenila až na prihraničné oblasti s pásmom Gazy a Libanonom. Veľmi sa nemení ani pozícia predsedu vlády Netanjahua, ktorý si stále dokáže držať stabilnú koalíciu aj napriek strate popularity u ľudí. Následne sa hostia zamerali na situáciu s organizáciou Hizballáh, ktorý ako jeden z najväčších svetových neštátnych aktérov silne podporuje Hamas.

Hizballáh už od začiatku konfliktu začal na Izrael útočiť, čo malo okrem symbolického významu aj vojenský, keďže Izrael bol nútený viac financovať svoju protivzdušnú obranu. Ďalšia eskalácia prichádzala s pribúdajúcimi mesiacmi, kedy postupne začal Izrael útočiť na ciele na území Libanonu a v posledných týždňoch dokonca začal ničiť aj radových príslušníkov organizácie Hizballáh. Stále však zostáva otázkou, aký je konečný cieľ Izraela pri konaní týchto útokov, pričom je viacero teórií, ako napríklad vytvorenie nárazníkovej zóny alebo odvedenie pozornosti od Gazy. Veľkou výzvou pre Izrael je aj budúcnosť Gazy. Dodnes nie je úplne jasné, ako by chcel Izrael postupovať pri obnove tohto územia, čo sa môže do budúcna ukázať ako veľký problém.

Ďalšia otázka bola venovaná Spojeným štátom americkým, kde sa onedlho očakávajú voľby a verejnosť už teraz diskutuje, ako by mohla vyzerať budúca pomoc Izraelu, ktorý má v USA značné lobistické skupiny. Marek Čejka vidí pri kandidátke Harrisovej paralelu s Bidenovou administratívou, ktorej rétorika začala byť kritickejšia, podpora sa však nijak výrazne nezmenila. Pri Donaldovi Trumpovi sa neočakáva veľká zmena oproti jeho prvému termínu, bude však nutné vnímať fakt, že Trumpova politika sa momentálne ešte viac zakladá na izolacionizme. Taktiež treba vnímať aj vzťahy USA a Iránu, ktorý momentálne síce zastáva protizápadné postoje, v dlhodobom hľadisku sa však snaží o dialógy so Spojenými štátmi, ktoré by viedol s jedným z kandidátov.

Posledná otázka moderovanej časti diskusie sa týkala toho, akí ďalší aktéri by sa mohli zapojiť do konfliktu. Hostia najviac rozoberali práve už predtým spomínanú Sýriu. Tá už viackrát bola zasiahnutá izraelskými raketovými útokmi, ktoré zničili viacerých predstaviteľov Hamasu. Vodca Sýrie Bašár al-Asad by však pri prípadnej tvrdšej odpovedi mohol čeliť významnému odporu vo vnútri krajiny, ktorá je stále rozbitá na viaceré časti.

Ďalej diskusia prešla na otázky z publika. Prvá otázka sa týkala hlavne raketových útokov Izraela a Iránu a ich strategického významu pre obe krajiny. Doktor Kraus sa venoval hlavne vzájomným raketovým útokom, ktoré podľa neho obe strany veľmi dôkladne plánujú tak, aby mali významný symbolický a vojenský efekt, ale nespôsobili veľké ľudské straty, čo platí hlavne na strane Iránu. Obaja hostia zároveň zhodnotili, že ciele si krajiny, v tomto prípade primárne Izrael, vyberajú veľmi opatrne, čo zdôvodnili tým, že iránski hlavní predstavitelia už boli viackrát v situácii, kde by bolo veľmi jednoduché zlikvidovať ich, dodnes však k tomu nedošlo.

Druhá otázka sa venovala budúcemu vývoju vzťahov Iránu a Izraela s Jordánskom. Pre oboch hostí mala otázka pomerne jednoduchú odpoveď, keďže obe strany sa snažia svoje útoky vopred komunikovať s Jordánskom. Na vzťahy s Jordánskom to tak nemá až taký dopad, aby sa vzťahy oboch strán s Jordánskom výrazne zmenili. Zároveň Jordánsko dostáva výraznú pomoc pri zostreľovaní týchto rakiet od Spojených štátov, ktoré sa týmto snažia upevňovať svoje vzťahy s Jordánskom.

Tretia otázka bola mierená na docenta Čejku a týkala sa dôvodov, prečo Hamas vôbec podnikol októbrový útok na Izrael. Podľa neho je najpravdepodobnejšie, že tým chcel dosiahnuť zmenu dynamiky a pritiahnuť väčšiu pozornosť na seba. Taktiež bolo poukázané aj na intifády, ktoré mohli byť taktiež “inšpiráciou” pre následné konanie Hamasu. Podotázka smerovala na to, ako sa môže zmeniť fungovanie Hamasu po tom, čo bol zabitý politický vodca Haníja a jeho miesto prevzal vojenský vodca Sinwár (pozn.: v dobe písania reportu už taktiež mŕtvy). Po zabití Haníju sa zhoršila pozícia Izraela na vyjednávanie, keďže Sinwár predstavoval radikálnejšie názory než jeho predchodca, čo však môže Izrael využívať vo svoj prospech tým, že tak dokáže presadzovať likvidáciu ďalších radikálnych predstaviteľov organizácie.

Posledná otázka z publika bola venovaná tomu, ako a či vôbec sa zmenili vzťahy USA a Izraela. Podľa hostí je zjavné, že USA už v prípade Blízkeho východu pristupujú menej asertívne. Za následok to majú mimo iného aj invázie do Iraku a Afganistanu, ktoré neskončili priaznivo. Vzťahy taktiež narušil aj fakt, že dlhodobé diplomatické snahy USA zbližovať krajiny v regióne sa kvôli tomuto konfliktu prakticky úplne rozbili a po jeho skončení budú musieť Spojené štáty začať budovať vzťahy odznova.

Foto: Andrea Holá