Bývalý filipínsky prezident zadržaný a prevezený do Haagu

Vyzerá to, že hlavnou motiváciou za vydaním bývalého prezidenta je mocenský boj medzi najsilnejšími politickými dynastiami na Filipínach. Na jednej strane stojí dynastia Duterte, pozorný čitateľ si dokáže odvodiť, že ju tvorí nielen bývalý prezident Rodrigo Duterte, ale aj jeho dcéra, súčasná viceprezidentka Sara Duterte-Carpio. Ich nedávni partneri z nutnosti, dnes už rivali, dynastia Marcos, momentálne držia pozíciu prezidenta republiky, ktorú zastáva Ferdinand Marcos Jr., syn diktátora Ferdinanda Marcosa, ktorý brutálne vládol v krajine 21 rokov. Jeho vláda sa skončila v roku 1986 a marcosovci boli nútení odísť do exilu. Takéto aliancie súperiacich dynastií vznikali čisto z pragmatických dôvodov. Marcosovci sa chceli vrátiť späť k moci a dutertovci zasa vyhnúť vydaniu Medzinárodnému trestnému súdu. Za čo bol vlastne na Duterteho vydaný zatykač?

Behom svojho mandátu sa prezident Duterte zaviazal k nekompromisnému boju s hocikým zapleteným do drogovej trestnej činnosti. Takým nekompromisným, že na verejných podujatiach, ktoré organizoval počas kampane, označoval boj s drogami za boj na život a na smrť a niekoľkokrát vyhlásil, že ,,týchto ľudí zapletených s drogami zabije”. Toto asi mierne zhoršuje spánok jeho advokátom, ale to nás nemusí trápiť. Počas vojny s drogami, ktorá trvala počas jeho prezidentstva, zomrelo až šesť tisíc ľudí. Toto uvádzajú štatistiky filipínskej polície. Odhady nezávislých inštitúcií sa blížia skôr k 30 000 mŕtvych, medzi ktorými je veľa nevinných ľudí zachytených v prestrelkách. Počínanie Duterteho chcel preskúmať Medzinárodný trestný súd už v roku 2018, čo ale prezident nedovolil a Filipíny sa z MTS dokonca stiahli.

Tu opäť nastupuje mocenský boj medzi vládnucimi dynastiami a kompletný rozvrat ich vzťahov. Predchádzali tomu stupňujúce sa rozbroje a hádky medzi rodinami, čo viedlo aj k pokusu zbavenia Sary Duterte-Carpio postu viceprezidentky pomocou impeachmentu, čo sa udialo prvýkrát v histórii krajiny. Smrteľný úder do skoro harmonických vzťahov dynastií zasadilo samotné vydanie Duterteho. Súčasný prezident Marcos sa zaštiťuje povinnosťou spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom a jedná sa o prvý prípad v histórii krajiny, kedy bol štátny predstaviteľ vydaný Medzinárodnému trestnému súdu, čo dáva nádej obyvateľom, ktorí dúfajú v efektívnejšie vymáhanie spravodlivosti.

Vydávanie predstaviteľov štátov otvára aj problematiku fungovania Medzinárodného trestného súdu ako takého. Neexistuje totiž inštitúcia, ktorá by dokázala vymáhať jeho rozhodnutia a nariadenia -Súd je teda závislý od vôle podpísaných strán dodržiavať jeho príkazy. Keď sa napríklad jeden z členských štátov, napríklad Poľsko, rozhodne nerešpektovať nariadenia Súdu, ako v prípade odmietnutia vydania Benjamina Netanyahua, Súd s tým nevie nič urobiť. To isté platí v prípade, keď Vladimír Putin navštívil Mongolsko, ktoré je takisto členským štátom Medzinárodného trestného súdu a nezatklo ho. Členské štáty majú totiž povinnosť vydať hocikoho, na koho je vydaný zatykač a vstúpi na ich územie.

Pri neúspešnom vymáhaní zadržania Netanyahua alebo Putina si môžeme pripomenúť citát Stana Radiča: „Oni sú títo vojnoví zločinci ako staré dievky. Nie a nie ich vydať.“