Je suis Marine?

Spolu s ďalšími dvoma tuctami členov zaplatí Le Penová pokutu vo výške takmer 2 milióny eur. Obžalovaná je za stranícke aktivity (vtedy ešte Národného frontu) medzi rokmi 2004 až 2016, kedy peniaze pôvodne určené pre asistentov europoslancov použila strana na financovanie fiktívnych straníckych asistentov. Už v novembri 2024 horlivo tvrdila, že takéto obvinenia sú len prostriedkom pre jej diskreditáciu a že nie sú férové.

Na možnosť potenciálnych korupčných alebo inak podvodných aktivít poukázal ešte v roku 2015 vtedajší predseda Európskeho parlamentu. Peňažné škody by podľa recentných kalkulácií mohli dosahovať až 4,5 milióna eur. Štátny zástupca Louis Neyton za priťažujúcu okolnosť považuje nielen rozsah škody, ale aj „trvanie, mieru organizovanosti, automatickosť, ľahkosť a systematickosť”, s akou sa k sprenevere v rámci strany pristupovalo.

Najostrejšiu reakciu rozsudok vyvolal, očakávane, u Le Penovej. Takýto ,,prešľap spolitizovaného súdu” považuje, doslova, za demokratický škandál a vraždu francúzskej demokracie. Jej politická suspendácia má byť len prostriedkom snahy „ochudobnenia Francúzov o možnosť voľby hocikoho, koho chcú”. Ani v takto závažnej situácií teda neupúšťa od svojej tradičnej protisystémovej populistickej rétoriky a využíva ju pre medializovanie vlastného škandálu.

Hneď po verdikte spustili spolustraníci petičnú kampaň, v ktorej figurujú heslá v zmysle boja proti „diktatúre sudcov”. Spolustraníci Le Penovej sa snažia v časti verejnosti spriaznenej s politikou strany vyvolávať bojové nasadenie, alebo podľa slov prezidenta strany Jordana Barrela, mierumilovnú mobilizáciu. Problematickosť však spočíva v spôsobe, akým toto rozhodnutie súdu poňali - oháňajú sa výrazmi ako odopretie demokracie alebo interpretujú Le Penovej odvolanie proti rozhodnutiu súdu ako jedným z jej prejavov dlhoročného boja proti nespravodlivosti.

Marine Le Penová v roku 2011 po vlastnom otcovi prebrala stranícke vedenie a začalo sa obdobie desanitizácie od pôvodného imidžu strany. Má za sebou troje prezidentské voľby, v ktorých bola každým rokom úspešnejšia ako v predošlých. Avšak ak rozsudok nadobudne účinnosť, skomplikuje to jej kariérnu perspektívu do miery, ktorá by mohla byť až likvidačná. Už v roku 2027 sa totiž majú konať prezidentské voľby, v ktorých by podľa štatistiky Ifop mala šancu v prvom kole získať až 37%.

Tento škandál zasadil opäť ďalšiu polarizačnú ranu do francúzskej spoločnosti. Proti sebe stoja podporovatelia Le Penovej, ktorí považujú verdikt za silne politicky motivovaný, na druhej strane voliči odvolávajúci sa na nezávislosť súdu a legitimitu jeho rozhodnutia - svojím rozhodnutím totiž dokázal, že právo naozaj platí pre všetkých rovnako.

Prečo však niektorí ústavní činitelia, ako napríklad predseda vlády Bayrou, zaujímajú alibistické postoje? Alebo sa dajú považovať za neutrálne? Implikácie na politické prostredie, ktoré v podobných prípadoch môže taký verdikt priniesť, sú nevyspytateľné - predsa len Donald Trump vyhral prezidentské voľby aj s obvinením zo závažného trestného činu. Šírenie pochybností o nezávislosti súdnej moci teda môže hrať istú rolu v prípade, že sa na jeho základe „odsúdení” rozhodnú postaviť politickú rétoriku a mobilizovať voličov do ďalších prezidentských volieb.