Kulatý stůl - Kariéra v Európskej únii
V poradí piaty Kulatý stůl v semestri bol naladený v kariérnom duchu. Pozvanie prijal zamestnanec Európskej komisie Martin Páv.
V rámci semestru už tretí Kulatý stůl, ktorý bol usporiadaný Studentskou sekcí IIPS na Fakultě Sociálních studií, sa uskutočnil 10. apríla. Naše pozvanie prijal hosť zo Slovenska, investigatívny novinár, momentálne pôsobiaci ako komentátor denníka Postoj a autor známej série kníh o Robertovi Ficovi Vlastnou hlavou – Marek Vagovič. Témou sa stala situácia na Slovensku po parlamentných a prezidentských voľbách.
Úvodná časť debaty, ktorú moderoval Maroš Dufala, bola zameraná hlavne na vývoj situácie na Slovensku po parlamentných voľbách zo septembra 2023. Hosť rozoberal túto problematiku hlavne z komplexného hľadiska vývoja politiky od vzniku Slovenska. Podľa Vagoviča je pre demokratické spektrum slovenskej politiky výhra vo voľbách skôr zhoda náhod, pričom ako veľký faktor pri týchto výhrach považuje nedostatočnú mobilizáciu druhej strany, ako napríklad pri voľbách v roku 2002. Na toto nadväzovala téma kampaní. Tie pokračujú v postupnom zvyšovaní vyhrocovania, aj keď vyhrotené kampane sme tu mali už aj v 90. rokoch. Zaujímavým postrehom ale bolo, že posledná, prezidentská kampaň, bola omnoho viac pretkaná klamstvami, čo doposiaľ nebolo také časté.
V ďalšej časti diskusie sme sa presunuli do súčasnosti, presnejšie do zhodnotenia výsledkov prezidentských volieb. Postupne sa preberalo vystupovanie demokratického kandidáta Ivana Korčoka v debatách. Kritizovalo sa jeho nedostatočné politické vyjadrovanie. To bolo zamerané skôr na diplomatický jazyk, ktorý bol podľa Vagoviča príliš slušný. V debatách sa Korčok nevyjadroval ku kontroverzným zmenám zákonov, ako napríklad zmena Trestného zákona, čo mu zrejme mohlo pridať dodatočné hlasy. Debata sa následne otočila aj na to, ako bude fungovať v nasledujúcom volebnom období novozvolený prezident Peter Pellegrini. V prvom volebnom období bude z pozície prezidenta vládu podporovať, čo ostatne aj sám naznačil. Možnosť, že by posúval niektoré zákony na Ústavný súd je veľmi malá. Tu však bolo zdôraznené, že pokiaľ by kandidoval a uspel Peter Pellegrini aj v nasledujúcich prezidentských voľbách, je väčšia pravdepodobnosť, že bude voči pôsobiacej vláde striktnejší.
Aké bude ďalšie fungovanie hlavných spravodajských kanálov ako napríklad Markíza alebo TA3, ako sa zmení novinárske prostredie a ako sa bude vyvíjať súčasná situácia, keďže vláda viac-menej vyhlásila novinárom vojnu? Podľa Vagovičových výrokov sa situácia nielenže vracia do obdobia spred roku 2018, teda spred vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, ale pomaly sa začína vracať až do 90. rokov. Vládni politici sa otvorene vysmievajú novinárom, niektorým médiám prestali odpovedať na otázky a momentálne vo vláde chystajú nový Národný mediálny úrad, ktorý pravdepodobne bude ešte viac sťažovať novinársku prácu. Mimo toho sa snažia dobyť si svoje postavenie vo verejnoprávnej televízii RTVS, ktorá je podľa nich „protivládna“.
V otázkach od divákov zazneli viaceré témy - prvá otázka sa dotkla prezidentskej kampane z českých volieb v 2023. Porovnávali sa rozdiely medzi hlavnými súpermi, kde je podľa Vagoviča hlavným rozdielom rétorika Babiša a Pellegriniho. Druhý menovaný je v komunikácii zdatnejší, čo mu dáva náskok pred protikandidátom. Taktiež sú ale rozdiely v komunikácii medzi Pavlom a Korčokom, kde Pavel dokázal viac politicky komunikovať nosné témy, čo mu pravdepodobne pomohlo k víťazstvu. Zaznela aj hosťovi blízka téma káuz na Slovensku. Vládou prijatý Trestný zákon, ktorý zrušil aj Špeciálnu prokuratúru bude mať za následok prenesenie prípadov na Generálnu prokuratúru. To bude znamenať premlčanie a nevyšetrenie rôznych káuz, do ktorých boli zapletení aj terajší vládni členovia.
Otázky as potom znovu dotkli neúspešného prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Je možné, že by v budúcnosti mohol byť ten, kto by dokázal v budúcich voľbách spojiť demokratické sily, ktoré sú na Slovensku tradične rozštiepené. Na to nadväzuje aj téma prílišnej jednoliatosti názorov v demokratickom spektre. Podľa Vagoviča nie je dobré, že médiá niekedy vytvárajú jednotný front a vytvára sa tak “stádovitá mentalita”. Ako príklad môže byť výrok bývalého policajného prezidenta Hamrana, ktorý sa nechal počuť, že zvažuje kandidatúru na prezidenta. Za to bol automaticky viacerými médiami kritizovaný za trieštenie síl, pritom jeho kandidatúra mohla pomôcť v adresovaní tvrdých otázok smerom k Pellegrinimu. Celkovo tak treba vziať viac do úvahy to, že aj vyjadrenie konštruktívnych názorov namierených do vlastných radov je normálne a nie je nutné držať sa len jednej vlny.
Ďakujeme pánovi Vagovičovi za prijatie pozvania do diskusie, ďakujeme aj za naozaj obrovskú účasť a tešíme sa na vás na ďalších akciách!