Nenávisť ako program

Daniel Bombic, alias Danny Kollar, je prototypom slovenského pravicového extrémistu. V čom sa však odlišuje od ostatných je fakt, že ho za jeho online vyjadrenia postihli reálne tresty. Obvinený je z extrémizmu, obťažovania a najnovšie bolo na zoznam pridané aj neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi,konkrétne policajtov a prokurátora podpísaných v uznesení o jeho obvinení, ktoré v plnom necenzúrovanom znení zverejnil.

Pravidelne porušuje nariadenia Najvyššieho súdu, pod ktorého taktom je trestne stíhaný na slobode. Súdnemu procesu aj možnému trestu sa vyhýbal pobytom v zahraničí, konkrétne v Londýne, odkiaľ ho koncom januára roku 2025 eskortoval vládny špeciál naspäť na Slovensko. Súd však rozhodnutie o výkone trestu pobytu vo väzení zjemnil - nosí iba monitorovací náramok a je pod dohľadom probačného úradníka.

Počas jeho pobytu v Londýne prijímal návštevy, ale netypicky od vrchných slovenských predstaviteľov - konkrétne ministra Šutaja Eštoka alebo tajomníka ministerstva kultúry Machalu, s ktorými viedol rozhovor pre svoj youtube kanál. Pomyslene si teda nasadil korunu najpopulárnejšieho extrémistického konšpirátora. Svoju aroganciu však nepreukazuje len rozhovormi s výlučne koaličnými politikmi, ale aj tvrdým a pravidelným osočovaním opozície.

Opätovne bol zadržaný v polovici apríla - ironicky, jeho vlastným zapríčinením. Napriek trestu sa vyskytol v budove NRSR, odkiaľ nezabudol zverejniť fotografie z balkónu na svojich sociálnych sieťach. Do ohňa pridal aj fakt, že napriek nariadeniu Najvyššieho súdu, ktorý mu zakazoval zverejňovať ďalšie útočné príspevky na sociálnych sieťach, šíri nenávisť aj naďalej. V jednom z najnovších postov napríklad schvaľuje konanie maďarského premiéra Orbána vo veci zákazu dúhových pochodov - podobné zákony vraj ,,chránia naše európske deti”. Avšak zasiahol prokurátor, ktorý žiada trest odňatia slobody za neplnenie povinností, respektíve porušenie obmedzení uložených súdom.

Daniel Bombic však nie je prvým mužom, ktorý bol (respektíve je) stíhaný za šírenie nenávisti, či už online alebo offline. Slovensko sa s podobnými figúrkami stretáva pravidelne a medzi obvinených patria aj osobnosti súčasnej politiky - Milan Mazurek, Ľuboš Blaha a dokonca sám premiér, Robert Fico. Problematickými sa takéto „nevinné” príspevky však stanú vo chvíli, keď niekoho radikalizujú natoľko, že tento hnev a nenávisť vyjadrí aj v reálnom živote. Týmto aktérom nahráva nielen ich vlastná anonymita v istých extrémistických online skupinách, ale aj anonymita ostatných jeho členov, kde sa všetci navzájom beztrestne pobádajú k reálnemu aktu.

Online priestor teda sprostredkúva radikalizáciu, minimálne vo väčšej miere, ako je možné vo fyzickom svete. Kam však dokáže takáto radikalizácia až dospieť, ak spoločnosť nebude proti nej nielen aktívne bojovať, ale aj sa snažiť vôbec jej predísť. V podobných skupinách sú obvinenia, tresty (výsledky aktívneho boja), iba pečaťou kvality. Sám „Danny Kollar” sa v biografii svojho profilu chváli tým, že sú na neho vydané tri zatykače Interpolu za porušenie slobody slova.

Nedostatočné obmedzenie, prípadne netrestanie výrazných postáv týchto skupín môže však vyústiť až v tragédie - atentát na nemeckého pro-migračného politika Waltera Lübcka v roku 2019. Ten bol najprv iba terčom skupinovo koordinovaných nenávistných statusov, napokon to však vyústilo až do jeho zastrelenia. Zablokovanie podobne orientovaných profilov však taktiež tvorí istý začarovaný kruh - rétoricky to obrátia voči obetiam, ktoré vraj „narúšajú ich vlastnú slobodu slova”.